Recenzia / Fiat Brava (1995–2001)

Dvojica modelov Fiat Bravo a Brava nahradila v roku 1995 obľúbený model Tipo. Kým Bravo bolo dynamickejším trojdverový modelom so špecifickými tvarmi zadku, Brava sa ujala úlohy praktickejšieho päťdverového rodinného hatchbacku. Päťdverové prevedenie dostalo trochu umiernenejší dizajn, ktorý pôsobí elegantne a vyvážene aj dnes. Vek sa prejavuje predovšetkým v interiéri, ktorého realizácia zodpovedá dobe, napokon patrí k tým nápaditejším, a dodnes tak esteticky vcelku zaujímavým. Na druhú stranu použité materiály, a celkové spracovanie už dnes rozhodne nadšenie nevzbudí. Celkovo patrí model Brava medzi podpriemerne spoľahlivé automobily, a tak sa s ním Fiatu stále nedarilo napraviť trochu pošramotenú povesť. Vo vnútri vozidla sa bude posádka cítiť celkom komfortne – sedadlá sú pohodlné a dostatočne rozmerné, miesto pre posádku tú určite nechýba. Príjemne prekvapí batožinový priestor, ktorý má aj na dnešnú dobu veľmi solídny objem 380 litrov, a navyše vcelku pravidelný a dobre využiteľný tvar. Sedadlá možno samozrejme sklápať, takže prepravná kapacita potom vzrastie na 1165 litrov. Na svoju dobu sa môže Brava chváliť tiež veľmi slušnou výbavou, avšak napríklad v oblasti bezpečnosti neexcelovalo vozidlo ani v dobe svojho uvedenia na trh, nieto ešte dnes.

Z hľadiska jazdných vlastností na tom nie je Brava zle, auto dobre vedie stopu a aj napriek trochu výraznejším náklonom v zákrutách zostáva dobre čitateľné, a ovládateľné. Lenže pochvalu si rozhodne nezaslúži nepresné radenie, a tiež preposilované riadenie – aspoň pri modeloch do roku 1998, potom sa vyladenie posilňovača výrazne vylepšilo, a vodič už má aspoň tušenie, čo sa s prednými kolesami deje. Slabšie sú aj brzdy.

Paleta motorov pod kapotou zodpovedá dobe. Základom sa stala slabšia tisícštyristovka s výkonom 59 kW, ktorá celkom stačí. Prirodzene omnoho zaujímavejší je modernejší motor s prekvapivo malým objemom 1,2 litra s výkonom 60 kW. Nie, že by to bol ktovieaký šprintér, ale pokojným vodičom môže prekvapivo stačiť, je príjemne pružný, a spotrebu drží v rozumných medziach. Tisícšesťstovka bola najprv dostupná s výkonom 68 kW, šestnásťventilové prevedenie neskôr posilnilo na podstatne lepších 76 kW. Tento motor je tiež obľúbený, a to pre svoju slušnú dynamiku a dobrú životnosť. Zároveň aj spotreba zostáva rozumná. Silnejšia tisícosemstovka s výkonom 83 kW, a päťvalcový dvojliter so 108 kW sú už na palivo náročnejšie. Vznetové motory tú zastupuje letargický a slabý neprepĺňaný agregát 1,9 s výkonom 48 kW, jeho preplňovaná verzia TD s 55 alebo 74 kW, a tiež podstatne modernejšie prevedenie 1,9 JTD s výkonom 77 kW. To je z hľadiska spoľahlivosti prevádzky zo vznetových prevedení najlepšou voľbou.